A čo bolo ďalej?

To vám rozpovieme hneď.

 

Bola raz jedna dedinka malá,

ktorá sa Slavošovce volala.

Na evanjelickej fare v roku 1828 bol zrazu veľký krik,

to malé chlapčiatko chcelo všetkých už vtedy pozdraviť.

Tradične mu meno po otcovi dali.

Uhádnete aké?

Predsa PAVOL!

No, len pri jednom mene neostali

a ďalšie významné mu ešte do vienka nachystali.

Aj EMANUEL to bol, aby ho vždy a všade sprevádzal a chránil ten najvyšší – Pán Boh.

 

PAVOL EMANUEL DOBŠINSKÝ

Spomenuli sme si aj my,

preto sa utorkové online hodiny v duchu ľudových rozprávok niesli.

O živote zberateľa sme sa veľa dozvedeli,

toľko zaujímavostí naše uši doposiaľ nepočuli.

Z každej jeho rozprávky krása, múdrosť, pravda a pokora vyžaruje,

presne to, čo u ľudí nielen v dnešnej dobe absentuje.

S čarovnými príbehmi sme sa zoznámili,

a niektoré sme, veru, aj prvýkrát počuli.

Vedomosti z hodiny sa zúročili,

keď nám pani učiteľky kvíz o Paľkovi a slovách z jeho rozprávok spustili.

V hanbe sme neostali

a bez problémov z nás odpovede sršali.

 

Na Deň ľudovej rozprávky preto nikdy nezabudnime

a v marci si ho s nadšením každý rok pripomeňme.

Dar veľkej hodnoty nám Paľko zanechal,

POĎAKOVANIE a SPOMIENKA mu patrí zaň.

 

„Povesti držím za to mlieko,

ktoré našim Slovákom

šmakovať bude, a pri ktorom

si čítanie vôbec obľúbia...“

                                               Pavol Dobšinský